...

スワヒリ語の前鼻音化阻害音について

by user

on
Category: Documents
1

views

Report

Comments

Transcript

スワヒリ語の前鼻音化阻害音について
/
1
2
0
Ashton (1947: 3)
(nasal compound)
(1)
mb, mv, nd, nz, nj, ng
mbona
kamba
ndege
-enda
njoo
manjano
-ngoja
mlango
mvua
chumvi
nzige
chenza
(1)
3
Conti-Morava (1997: 844)
4
1
2
5
9/10
3
(2)
1
(DC1) (
: 25 3150)
2
3
4
20
Conti-Morava (1997: 844)
+
Polomé (1967), Myachina (1981),
5
[
-
(mb, nd, ng)
(2000), Mohammed (2001)
]
1~11, (14), 15~18
10
6
6
(1)
Polomé (1967: 38-39)
[]
/ /=ch, / /=j, / /=g, / /=f, / /=v, / /=th, /ð/=dh, / /=sh, / /=gh, / /=ny, / /=ng’
n , /j/=y
Mohammed (2001: 6)
(2)
p, b[ , b] t, d[ , d]
,
7
,ð
m
, [,
]
k, [ , ]
s, z
h
n
l, r
w
j
i, e, a, o, u
V, CV, CCV, CCCV, N
(Polomé 1967: 50)
2
1
/mb/
1.1
(2)
/mbo a/
[m o a]
[mbo a]
/mbatata/ ([m atata]
[mbatata]
), /mbo u/ ([m o u]
), /mbaja/ ([m aja]
3
1, 3
[mbo u]
[mbaja]
9/10
9/10
)
8
/m/
/m/
9
[ ], [b]
/m/
1, 3
/m/
9/10
/mb/
/m/
/m o a/
/ /
/mb/
/mbo a/
Welmers (1973: 69)
1, 3
/b/, /v/
/b/
7
/ /, / /
8
9
/v/
Polomé (1967),
/mbaazi/
Polomé (1967: 41)
m
[ ]
[b]
[b]
(2000)
/mbuni/
m
[ ]
/b/
1, 3
9/10
1.2
CCV
+
+
+
+
+
+
1.3
(3)
(3)
!p, , mb
, ,m
t, , nd
,ð
, ,
k, ,
s, z, nz
m
h
n
l, r
w
j
2
9/10
9/10
2.1
9/10
Welmers (1973: 68-69)
10
+
9/10
9/10
+
1.2
9/10
+
2.2
9/10
9/10
(Ashton 1947: 83-84, Polomé 1967: 68-70)
(4)
(4)
/ _ vowel
e.g.) -ama
, -umba
-in i
, -ota
(9/10
, -eupe
(9/10
) ,
)
homorganic nasal / _ voiced obstruent
e.g.) m-buzi
, m- ua
, n-de e
, n-zi e
, - ia
- uo
[+aspirated]11 / _ voiceless plosive
e.g.) p embe
, t atu
3 (9/10
) , k uku
Ø / _ elsewhere
e.g.) siku
, isi
, ombe
(4)
2.3 9/10
Rzwuski (1975: 10)
n-jugu
m-n-jugu
10
(Maddieson & Ladefoged 1993: 254)
11
paa
: p aa
, taa
: t aa
, kamba
: k amba
,
9/10
Schadeberg (2009a: 90)
9/10
9/10
9/10
2.3.1
(4)
(5)
9/10
(5) a. nde u ( -re u)
(9/10
)
b. ndoa ( -oa)
c.
ema ( -ema)
d. mbili ( -wili)
(9/10
2 (9/10
(5a)
)
)
9/10
Polomé (1967: 69)
/nd/
(5b)
ndoa
-oa
-oa
-oa
*-lola
(Nurse & Hinnebusch 1993: 101)
ndoa
l
ndoto
12
(5c)
13
/ngema~n ema14/
*g
15
*g
(Nurse & Hinnebusch 1993: 104-108)
(5d)
b
w
(eg. wele
, - ku wa
12
13
14
15
)
* wili
6
(Nurse & Hinnebusch 1993: 4)
(Nurse & Hinnebusch 1993: 18)
Nurse & Hinnebusch (1993)
//
(Nurse & Hinnebusch 1993: 16-17)
-wili
w
*W
*W
(Nurse & Hinnebusch 1993: 89-91)
*b
mbili
9/10
b
(4)
16
2.3.2
Ashton (1947: 83)
(barua
9/10
, dawa
, jinsi
, daraja
;
)
17
(6)
(6)
9/10
19
baisikeli
, blanketi
e.g.
, gazeti
9/10
Nurse & Hinnebusch (1993: 355)
17
9/10
ndama
, ngamia
9/10
9/10
9/10
16
17
Johnson (1939)
Schadeberg (2009b)
(
2000: 51)
(6)
9/10
mbatata
Hindi-Urdu
mbuzi
batata
1500–1700
buz ~ b z
-3000–1
buz
l m, laim (n)
ndimu
800–1940
l m (n)
Hindi-Urdu
lm
allawat
Hindi-Urdu
ngalawa
800–1940
adawa
(n adawa)
ngamia
Hindi-Urdu
ngano
amal
700–800
andum
800–1940
(Schadeberg 2009b
)
2.4
9/10
(Polomé 1967: 68, 69)
9/10
(Batibo & Rottland 1992: 93) 2.3
9/10
9/10
18
9/10
19
18
Meinhof (1932: 39, 113-115)
(Ur-Bantu)
9
*ni-
9/10
[
-
]
1
i9/10
19
Marten (2002: 6)
20
(7)
(7)
9/10
m u
m wa
mpja
9
m i
nta
nne
4
nzi
n a
n i
e
e
(3)
(m, n, , )
(8)
(8)
m, n, ,
[+syll] / _ [+cons]21
[ ], [ ]
[ ]
[ ]
//
//
[ ] / [+nasal] _
2.5
2.3
9/10
11
10
(9)
9/10
mbaja (- aja)
mbili (-wili) 2
ndo o (- o o)
umu (- umu)
nzuri (-zuri)
nde u(-re u)
eupe (-eupe)
i i (-i i)
20
(Batibo 1985: 76-77)
2
(7)
21
1, 3
-zungumza
e.g. -amka
, -pumzika
, -chemka
/h/
e.g. benki
dansi
m
m
:
,
(10)
10/11
sg. u-limi : pl. n-dimi
sg. u- awa : pl. m-bawa
9/10
(11)
(12)
ma-
9
10
ma(11)
-umba
n-de e
(12)
: -umba
: -umba
: ki- e e
n-dizi : ma- izi
- ia : ma- ia
- uo : ma- uo
cf. ombe : ?ma- ombe
(9) (10) (11) (12)
9/10
2.3
18
(12)
maombe
22
9/10
(Nurse & Hinnebusch 1993: 148)
ma(12)
(9) (10) (11)
(12)
(10)
22
23
11/10
* gombe
TUKI (2001)
10
+
+
23
11
+
(13)
11
10
sg. u- a u : pl. mi- a u (m-ba u24)
sg. u- ao : pl. mi- ao (m-bao)
sg. u- ale : pl. i- ale (m-bale)
sg. u-wanda : pl. i-wanda ( -anda)
sg. u-wa
a : pl. i-wa
a ( -a
a)
sg. w-imbo/ -imbo (w-imbo) : pl. -imbo
sg. u- a io : pl. mi- a io ( a io)
sg. u- un uo : pl. un uo/mi- un uo
sg. ku a (u-ku a) : pl. ku a
(13)
11
10
(Ashton
25
1947: 295)
(Polomé 1967: 103)
9/10
3
Polomé (1967: 58)
Maddieson & Ladefoged (1993: 275-277)
26
(14)
24
25
26
mba u, mbao
Ashton (1947: 48-49)
49
Polomé (1967: 104)
39
(14)
enza
: - eza
- umbua
: - umua
kamba
: -ka a
kiumbe
: kiume
kombe
-ku
: ko e
a
: -ku a
-ponda
: -kuna
: -pona
amba
: a a
- inda
: i a
-so ea
: -so ea
-imba
: -i a
- embea
: - e ea
umba
: uma
- andikika
: - anikika
- andua
- a
: -kama
: - anua
a
: - ana
4
1
[m ]
[mb]
2
9/10
3
2.5
9/10
9/10
3
ni-na
ni-nanina
enza
: - eza
ni-na chenza kweli (1SG-POSS mandarin orange really)
ni-na-cheza kweli (1SG-PROG-play really)
- umbua
: - umua
ni-na-fumbua tu (1SG-PROG-open just)
ni-na-fumua tu (1SG-PROG-undo just)
kamba
: -ka a
: -kama
ni-na kamba kidogo (1SG-POSS rope a little)
ni-na-kaba kidogo (1SG-PROG-choke)
ni-na-kama kidogo (1SG-PROG-squeeze)
kiumbe
: kiume
kiumbe kidogo (creature small)
kiume kidogo (male small)
kombe
: ko e
kombe kubwa (shell big)
kobe kubwa (tortoise big)
-ku
a
: -ku a
: -kuna
na-kunja tena (PROG27-fold again)
na-kuja tena (PROG-come again)
na-kuna tena (PROG-scratch again)
-ponda
: -pona
ni-na-ponda kiharaka (1SG-PROG-pound hastily)
ni-na-pona kiharaka (1SG-PROG-recover hastily)
27
n-a- (1SG-PRS)
na1
na-
amba
: a a
hili ni shamba pana (this COP field large)
hii ni shaba pana (this COP metal flat)
- inda
: i a
ni-na-shinda kweli (1SG-PROG-win really)
ni-na shida kweli (1SG-POSS really)
-so ea
: -so ea
ni-na-songea kwa nguvu (1SG-PROG-push by power)
ni-na-sogea kwa nguvu (1SG-PROG-move by power)
-imba
: -i a
u-na-imba sana (2SG-PROG-sing very much)
u-na-iba sana (2SG-PROG-steal very much)
- embea
: - e ea
ni-na-m-bembea kaka yangu (1SG-PROG-3SG-swing brother my)
ni-na-m-bebea kaka yangu (1SG-PROG-3SG-carry brother my)
umba
: uma
nyumba yangu (house my)
nyuma yangu (back my)
- andikika
: - anikika
i-me-bandikika karatasi (G9-PRF-be sticked paper)
i-me-banikika karatasi(G9-PRF-be closed paper)
- andua
: - anua
ni-me-bandua karatasi (1SG-PRF-tear paper)
ni-me-banua karatasi (1SG-PRF-open paper)
- a
a
: - ana
a-na-chanja kidogo (3SG-PROG-break a little)
a-na-chana kidogo (3SG-PROG-split a little)
Ashton, E. O. (1947). Swahili Grammar (2nd. ed.). London: Longman.
Bakari, M. (1985). The Morphophonology of the Kenyan Swahili Dialects. Berlin: Dietrich Reimer.
Batibo, H. M., & Rottland, F. (1992). The minimality condition in Swahili word forms.
Afrikanistische Arbeitspapier, 89-110.
Contini-Morava, E. (1997). Swahili Phonology. In A. S. Kaye, Phonologies of Asia and Africa (pp.
841-860). Winona Lake, Ind: Eisenbrauns.
Johnson, F. (1939). A Standard Swahili-English Dictionary. Nairobi: Oxford University Press.
Maddieson, I., & Ladefoged, P. (1993). Phonetics of Partially Nasal Consonants. In M. K. Huggman,
& R. A. Krakow, Phonetics and Phonology vol. 5: Nasals, Nasalization, and the Velum (pp.
251-301). San Diego: Academic Press.
Marten, L. (2002). A lexical treatment for stem markers in Swahili. Afrikanistische Arbeitspapiere:
Swahili Forum IX, 82-100.
Meinhof, C. (1932). Introduction to the Phonology of the Bantu Languages traslated by N. J. van
Waremelo. Berlin: Dietrich Reimer Verlag.
Mohamed, M. A. (2001). Modern Swahili Grammar. Nairobi: East African Publishers.
Myachina, E. N. (1981). The Swahili Language translated by G.L. Campbell. London: Routledge &
Kegan Paul.
Nurse, D., & Hinnebusch, T. J. (1993). Swahili and Sabaki: A Linguistic History. Berkeley:
University of California Press.
Polomé, E. C. (1967). Swahili Language Handbook. Washington, DC: Center for Applied Linguistics.
Rzewuski, E. (1975). Phonetic Structure of Swahili Nominal Roots. Kiswahili, Vol. 45/1, 10-15.
Schadeberg, T. C. (2009a). Loanwords in Swahili. In M. Haspelmath, & U. Tadmor, Loanwords in the
World's Languages: A Comparative Handbook (pp. 76-102). Berlin: Walter de Gruyter.
(2009b). Swahili vocabulary. In M. Haspelmath, & U. Tadmor, World Loanword Database.
Leipzig: Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology.
(URL: http://wold.livingsources.org/vocabulary/1, Accessed on 2014-02-11.)
Taasisi ya Uchunguzi wa Kiswahili. (TUKI). (2001). Kamusi ya Kiswahili-Kiingereza. Dar es
Salaam: Taasisi ya Uchunguzi wa Kiswahili (TUKI).
Welmers, W. E. (1973). African Language Structures. Berkeley: University of California Press.
(2000)
:
.
Fly UP